Ako sa fastfood zmenil na streetfood

Keď sa povie streetfood, alebo ak chcete "jedlo na ulici", v mnohých z nás sa vynorí predstava lacného, rýchleho jedla, pripraveného najčastejšie z nie príliš zdravých polotovarov. Zdá sa však, že táto rovnica už prestáva platiť a práve naopak, rozmáhajúca sa "streetfood scéna" ponúka čoraz zaujímavejšie, nápaditejšie a často aj zdravšie jedlá s ambíciou konkurovať svojím gastronomickým umením aj tým najlepším reštauráciám.

Jedlo na ulici nie je žiaden moderný vynález, práve naopak, tento fenomén má toľko rokov ako prvé ľudské mestá. Ponuka pouličných predajcov jedla sa však pochopiteľne menila. Kým sa ešte pred 30 rokmi v našich končinách ponuka obmedzovala na párok v rožku, pečenú klobásku, hranolčeky, lángoše alebo sladké pirôžky, v deväťdesiatych rokoch ulice našich miest doslova zaplavila ponuka "fastfoodov" . A tak sme objavili kebab, gyros, gofri, mini pice, hamburgery, wrapy a bagety. Biznis model týchto prevádzok bol však najmä v prvých rokoch po revolúcii vo väčšine rovnaký: kúpiť tie najlacnejšie polotovary, s minimom nákladov ich ohriať a predať za čo možno najvyššiu cenu. Chuťový zážitok a zdravotný aspekt bol otázny, no hovoriť o kulinárskom umení sa tu v žiadnom prípade nedalo.

Dnes sú už tieto časy, zdá sa, definitívne za nami. Skutočne, jedlo na ulici už dávno prestalo byť iba o rýchlej a lacnej alternatíve ku kamenným reštauráciám. Sme náročnejší a sme ochotní za dobrú službu aj niečo priplatiť. Nepochybne tu svoju rolu zohráva aj meniaci sa životný štýl mladých ľudí, a to najmä vo väčších mestách.

Jedlo na ulici sa predáva spod plátenných šiatrov, z okienok drevených mini domčekov, prívesných vozíkov, pojazdných karavanov alebo rôznych foodtrackov v tých najrozmanitejších dizajnoch, od retro áut cez tie vtipne pomaľované, luxusné, až po autá v tvare klobásy. Ponuka je naozaj široká a zahŕňa všetky možné chute, spôsoby prípravy , ingrediencie a jedlá svojím pôvodom siahajú snáď na všetky kontinenty.

Relatívnou novinkou posledných rokov je usporadúvanie streetfood festivalov, kde sa na jednom mieste, najčastejšie počas víkendu, môžu predstaviť "gastro stánky" so svojimi špecialitami. Tieto festivaly sa stretávajú s veľkým ohlasom a ľudia ich veľmi radi a v hojnom počte navštevujú.

A tak za skutočne kvalitným streetfoodom už nemusíme vycestovať niekde do Londýna, Kodane , Barcelony alebo Berlína, ale úplne postačí porozhliadnuť sa na sociálnych sieťach, alebo začítať sa v blogoch foodtravelerov či nespočetných turistických portáloch a určite nájdete nejaký aj v neďalekom okresnom meste. A tak sa často stáva, že za skutočne výnimočnou streetfood prevádzkou sa cestuje často aj viac ako len desiatky kilometrov. Paradoxne tak namiesto rýchleho jedla záujemcovia o kulinárske zážitky stoja v dlhých radoch alebo dokonca s časenkami v rukách. Odmenou im však často býva skutočný gastronomický zážitok. Grilované, pečené, varené, dusené alebo aj celkom surové mäsá, rebierka, krídelká, klobásky, syry, zelenina, zemiaky na tisíc spôsobov a na tom všetkom najrozmanitejšie dresingy, omáčky, dochucovadlá. Bonusom je príprava jedla priamo pred vašimi očami, kedy vidíte nielen ako sa váš pokrm pripravuje, ale najmä z čoho. Predajcovia sa snažia zaujať aj samotným podávaním jedál, obalmi, obrúskami, sedením, osvetlením, skrátka čímkoľvek, čím by vám spríjemnili váš gastro zážitok. Koncept býva rôzny. Zatiaľ čo niektoré prevádzky vsádzajú na národný princíp (talianska, mexická, francúzska kuchyňa), iné na konkrétnu surovinu či produkt (zemiaky, vajcia,fašírky, buchty), ďalší si vybrali rovno svoju tému. Napríklad žilinský butcher's bits , ako už napovedá nazov (mäsiarove kúsky), ponúka na svojom grile všetko, čo nájdeme v dobrej mäsiarni a dopĺňa to skvelými burgermi, napríklad aj z jelenieho mäsa.

Jednoducho dnešný streetfood už dávno nie je fastfood. Vďakabohu.